BLOG

• Rozvíjajte svoju vnútornú motiváciu.

• Nájdite si svoj obľúbený štýl učenia.

• Majte jasno vo svojich cieľoch.

• Pripomeňte si, prečo ste začali. 

• Rozdeľte si ciele.

• Považujte učenie za sériu „projektov“ 

• Uvedomte si svoje úspechy.

• Duolingo - populárna aplikácia na učenie jazykov, ktorá využíva rozhranie podobné hre, aby bolo učenie angličtiny zábavné a pútavé.

• Lingokids - zábavná a interaktívna aplikácia, ktorá pomocou hier, piesní a videí učí anglickú slovnú zásobu a gramatiku.

• ABCmouse - vzdelávacia aplikácia, ktorá obsahuje aktivity na výučbu anglického jazyka pre deti vo veku 2-8 rokov.

• Zábavná angličtina - aplikácia, ktorá pomocou interaktívnych hier a videí učí anglickú slovnú zásobu, gramatiku a výslovnosť.

• Mindsnacks English - aplikácia, ktorá obsahuje zábavné a pútavé hry, ktoré pomáhajú deťom učiť sa anglickú slovnú zásobu a gramatiku.

Začať musíme kvalitne a intenzívne učiť angličtinu už od základných škôl. Hneď ako sa stáva cudzí jazyk povinným predmetom. Dôležití sú pri tom kvalitní učitelia, kreatívne a pútavé materiály i intenzita, akou sú deti cudziemu jazyku vystavené. A čo by mohlo angličtinu u nás ešte zlepšiť?

1) Filmy a programy v angličtine

Škandinávske krajiny sú na vrchole rebríčka anglicky hovoriacich krajín už dlhodobo. Hoci patria tieto jazyky k angličtine príbuzným jazykom, čo uľahčuje malým deťom učenie, každodenné vystavenie detí anglickému jazyku je tu neporovnateľne vyššie. Sú to napr. filmy či detské programy, ktoré si tieto deti pozrú iba v angličtine. A už len to je obrovský rozdiel, ktorý každý deň deti dostávajú do daru. Koľko času deti denne strávia pri televízii? Ak by sme to započítali do výuky anglického jazyka s prihliadnutím na nezanedbateľný fakt, že téma filmu či rozprávky ich zaujíma, škandinávske deti sa učia anglicky ďaleko viac.

2) Kontakt s native spíkrami

Už kedysi bežne v školách fungovali korešpondenčné priateľstvá pod vedením učiteľov. Niekto si písal s deťmi z Ruska, iný z Nemecka či Rakúska. A niektorým sa podarilo i stretnúť. Chcelo to od učiteľov veľa energie navyše, ale stálo to za to. Na tieto pravidelné listy sa deti strašne tešili a dokázali pri ich písaní stráviť hodiny. Ich motivácia a spätosť s jazykom bola vďaka týmto zážitkom úplne iná. Stretnutia so vzdialenými kamarátmi už boli iba vrcholom ich dlhodobého snaženia.

Dnes je už komunikácia ďaleko rýchlejšia a odlišná. Deti využívajú sociálne siete či e-maily, no aj v dnešnej dobe sa takéto priateľstvá medzi školami dajú budovať a napriek tomu to nie je v školách samozrejmosť. Asi by boli trošku v inom duchu ako kedysi. Možno by mohli mať podobu skype-ových rozhovorov alebo pravidelných chatov. Možností je veľa. Stačilo by zahrnúť ich pri učení do svojich priorít.

3) Čítanie kníh v cudzom jazyku podľa vlastného výberu

Pravidelné čítanie kníh počas školy, i mimo nej, patrí tiež k výhodám, ktoré škandinávske krajiny vo svojom školskom systéme považujú za prioritu. Učitelia môžu dať deťom na výber, aké knihy by v danom jazyku chceli čítať, no dohliadajú na čas a pravidelnosť, s ktorou sa deti tejto činnosti venujú.

4)  Viac hodín v anglickom jazyku počas vyučovania

Intenzívnejšie vystavenie detí angličtine je možné dosiahnuť aj vyučovaním ďalších predmetov v tomto jazyku na všetkých školách. Tak to napr. testujú Holanďania a ich výsledky sú zatiaľ pozitívne. Umožnili základným školám učiť 15 percent času z vyučovania v angličtine. Majú tak v anglickom jazyku, prípadne francúzskom či nemeckom, aj predmety ako históriu či telesnú výchovu. Aj toto môže byť spôsob, ako deti priviesť k tomu, aby v cudzom jazyku čo najskôr začali prirodzene rozmýšľať.

5) Kvalitné materiály na vyučovaní

Jedným z dôvodov, prečo v porovnaní s inými európskymi krajinami zaostávame, je aj fakt, že sme na školách začali vyučovať anglický jazyk až po páde komunizmu, čo so sebou prinieslo problémy s pripravenosťou učiteľov na tento predmet a nedostatkom kvalitných materiálov. Do toho času sa vyučovala hlavne ruština a nemčina. Mnohí učitelia sa museli po páde komunizmu preškoliť na nový jazyk. A nebolo to jednoduché. Naučiť sa na vysokej úrovni nový cudzí jazyk v dospelom veku nejde mávnutím čarovného prútika. Učitelia potrebovali čas a kvalitné materiály, ktoré tu žalostne chýbali. Investovať pravidelne do tvorby kvalitných materiálov pre učiteľov a školení sú veci, ktoré by mali byť samozrejmosťou a prioritou ministerstva školstva, aby sme vychovávali deti s jazykovými schopnosťami, ktoré trh práce reálne potrebuje.